Generál Milan Rastislav Štefánik

21. júla 1880 sa v Košariskách narodil Milan Rastislav Štefánik, syn tamojšieho evanjelického farára Pavla Štefánika. Jeho výchova a prostredie, v ktorom vyrastal, boli základom pre slovenské národné povedomie budúceho štátnika. Stredoškolské štúdium absolvoval na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a Sarvaši. V roku 1898 odišiel študovať do Prahy na Karlovu univerzitu stavebné inžinierstvo, neskôr matematiku a astronómiu. Bol členom samovzdelávacieho spolku slovenských akademikov Detvan v Prahe. Po ukončení štúdia v roku 1904 odišiel do Paríža, kde mohol uplatniť svoje schopnosti a kvalitné vzdelanie v observatóriu Meudon pod vedením astrofyzika J. Janssena. Je to síce len náhoda, ale aj Štefánik sa venoval štúdiu korony, samozrejme ako astronóm, tej slnečnej. Astronomické pozorovania absolvoval v Janssenovom observatóriu na Mont Blancu, kam musel niekoľkokrát fyzicky vystúpiť. Oplatilo sa. Za svoju prácu získal Janssenovu Wildeho cenu od Francúzskej astronomickej spoločnosti. Jeho práca mu umožnila precestovať svet. V roku 1913 pôsobil s vedecko-diplomatickým poslaním v Ekvádore, o rok neskôr v Maroku. Z každej zo svojich ciest si priniesol suvenír, a aj vďaka jeho zberateľskej vášni neskôr vznikla zaujímavá exotická etnografická zbierka.

generál M. R. Štefánik

Vypuknutie prvej svetovej vojny znamenalo významný zvrat v Štefánikovej kariére. Bojoval ako vojnový pilot na francúzskom fronte, kde zorganizoval meteorologickú službu a od 24. septembra 1915 ho na vlastnú žiadosť prevelili na srbský front. 13. decembra 1915 sa M. R. Štefánik stretol v Paríži s E. Benešom, kde mu predstavil svoju koncepciu plánu budúceho štátu slovenského a českého národa. To bol základ spolupráce predstaviteľov československého zahraničného odboja spolu s T. G. Masarykom. Vrcholným politickým orgánom sa stala Česko-Slovenská národná rada.

V rámci misie v Rusku a Rumunsku v roku 1916 zriadil nábor dobrovoľníkov do československej armády, ktorej vytvorením bol poverený. 19. decembra 1917 vydal francúzsky prezident R. Poincaré dekrét spracovaný M. R. Štefánikom a E. Benešom, na základe ktorého sa konštituovali československé légie vo Francúzsku. Politicky boli podriadené Československej národnej rade, po vojenskej stránke podliehali francúzskemu hlavnému veleniu. Ďalší Štefánikov diplomatický úspech sa odohral 21. apríla 1918, keď s talianskym ministerským predsedom V. E. Orlandom a ministrom vojny V. Zupellim podpísali zmluvu o konštituovaní politicky a právne samostatných československých légií v Taliansku. Podľa viacerých politikov to znamenalo prvé uznanie budúceho Česko-Slovenského štátu, za čo bol Štefánik ocenený udelením hodnosti brigádneho generála francúzskej armády. Cestou z Ukrajiny do Francúzska sa československé légie v Rusku zaplietli do občianskej vojny, čím stúpla medzinárodná prestíž československého zahraničného odboja. Zároveň to znamenalo uznanie ČSNR v Paríži dohodovými veľmocami. 28. októbra v Prahe a 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine bol vyhlásený samostatný Česko-Slovenský štát. O hraniciach a medzinárodnoprávnom uznaní vznikajúceho štátneho útvaru mala rozhodnúť mierová konferencia, ktorá začala v Paríži 18. januára 1919. Maďarsko sa zmenám odmietalo len tak pasívne prizerať, preto si mohli vojaci Československej armády vydýchnuť až v lete toho istého roku.

Medzitým, 4. mája 1919 sa Štefánik s celou posádkou zrútil v lietadle neďaleko Ivanky pri Dunaji. Všetci zahynuli. Je pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo spolu s dvomi talianskymi letcami.

7. mája 2004 vymenoval Rudolf Schuster, Prezident Slovenskej republiky, M. R. Štefánika do hodnosti generála Ozbrojených síl Slovenskej republiky in memoriam. Je o ňom natočených 12 filmových diel, jeho meno nesie štátne vyznamenanie Slovenskej republiky – Kríž Milana Rastislava Štefánika. 23. apríla 1990 prijalo Federatívne zhromaždenie ČSFR zákon číslo 117/1990 Zb., o zásluhách M. R. Štefánika. Milanštefánik je nazvaná planétka (3571), jeho meno nesie letisko, nábrežie a mnohé ulice na Slovensku. V Meudonskej hvezdárni vznikla jeho pamätná izba, na ktorej sa finančne podieľala aj Slovenská republika. To všetko je dôkazom našej úcty k tomuto veľkému štátnikovi a politikovi svetového významu.

Autor:

Zuzana Vidová

Mgr. Zuzana Vidová, je aktívnou členkou strany DOMA DOBRE. V zdravotníctve pracuje už od roku 2001 a jej bohaté praktické skúsenosti v tejto oblasti zúročíme aj v politike. –  Všetky články autora.

Mgr. Zuzana Vidová