Majstri koncepcií

Sme majstri koncepcií, akčných plánov, národných programov a vízií. Rozvoja nášho hospodárstva, vzdelanosti, sebestačnosti, spoločnosti atď. V obdobiach, keď v niektorej oblasti kulminujú problémy, prichádzajú predstavitelia rezortov a vlády s návrhmi a plánmi na vypracovanie koncepcií. Na ich základe sa potom pripravia čarovné systémové riešenia, reformy alebo opatrenia na zvýšenie rastu a výkonnosti. A za nimi sa hneď črtá oveľa svetlejšia budúcnosť.

21. Ing. Vladimír Chovan

kandidát na poslanca do NR SR, na kandidátke ĽSNS

Tento spôsob práce sa cyklicky opakuje. Pochopiteľne, pretože má svoje nesporné a zásadné výhody. Znie odborne, angažovane a sľubuje riešenia. A má ešte jednu podstatnú výhodu. Obhájiteľne posúva riešenia problémov do budúcnosti. Dáva kompetentným možnosť získať čas. Bolo by to v poriadku, ak by sa tento čas zodpovedne využil. Na vypracovanie kvalitnej a celospoločensky akceptovanej koncepcie. K nej zodpovedajúcej legislatíve, financovaniu a potom na jej realizáciu. U nás to, bohužiaľ, funguje inak. Čas je v tomto prípade využitý v zmysle starej slovenskej múdrosti: „Zíde z očí, zíde z mysle!“ Lebo časom sa spoločenský tlak zníži. Ľudia síce budú chvíľu frflať, ale aj to ich časom prestane baviť. Budú mať dostatok iných, nových problémov. A kompetentným zostáva dúfať, že bude čo najmenej tých, ktorí budú staré problémy vyťahovať a pripomínať. Takýto stav nastal v rezorte pôdohospodárstva aj v tomto roku. Problémy prerástli únosnú mieru, prevalili sa médiami, farmári naštartovali traktory a vyrazili na cesty. A predstavitelia štátu, vedomí si potreby pružne, rozumne a zodpovedne zareagovať, prišli s návrhmi koncepcií.

Bez koncepcie ani krok vpred

Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná: „My by sme chceli urobiť spoločný okrúhly stôl so všetkými protagonistami, ktorých sa poľnohospodárstvo týka tak, aby sa spoločne urobilo nie memorandum, ale koncepcia rozvoja poľnohospodárstva do roku 2030, ktorá by mala byť záväzná pre všetkých a mala by byť konsenzom toho, aké poľnohospodárstvo máme dnes, a kam sa s ním chceme dostať o 20 rokov. Ak nájdeme spoločný priestor so všetkými samosprávnymi inštitúciami, treba minimálne rok na to, aby sme zanalyzovali stav, aký máme a navrhli opatrenia tak, aby boli aj realizovateľné. Predseda vlády Peter Pellegrini: „Vítam, že v najbližších mesiacoch sa spolu s odborníkmi a s tými, ktorí reálne na poliach pracujú, vytvorí dokument Poľnohospodárstvo na Slovensku do roku 2030, ktorý jasne zadeklaruje, kde poľnohospodárstvo chceme mať a čo preto chceme každý rok urobiť.“ A tak máme pred sebou vidinu práce na ďalšej analýze a koncepcii. Je však skutočne potrebná? Nemáme náhodou pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo už schválenú a platnú koncepciu? Nezaoberá sa ňou priebežne aj táto vláda? Skúsme si to detailnejšie rozobrať.

Agrorezort je preústavovaný

Podľa slov hlavnej predstaviteľky rezortu potrebujeme, citujem: „… minimálne rok na to, aby sme zanalyzovali stav, aký máme.“ Je v poriadku, že najvyšší predstavitelia ani po viac ako polovici funkčného obdobia vlády, po viac ako dvoch rokoch pôsobenia v rezorte, nepoznajú jeho stav? Pripomeňme si, že v rezorte pôdohospodárstva pôsobí vedecká inštitúcia Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, pod ktoré patria aj tieto výskumné ústavy: Výskumný ústav rastlinnej výroby, Výskumný ústav živočíšnej výroby, Výskumný ústav potravinársky, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Výskumný ústav agroekológie a Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva. Z iniciatívy ministerstva bol navyše v roku 2017 zriadený analytický Inštitút pôdohospodárskej politiky. Máme ďalšiu rezortnú inštitúciu s múdro a odborne znejúcim názvom, hoci jej zameranie je pri normálnom a koordinovanom využívaní rezortnej výskumnej základne zbytočné. Okrem nej a spomenutých výskumných ústavov pôsobia v rezorte aj iné významné rozpočtové a príspevkové organizácie, ako napríklad Štátna veterinárna a potravinová správa, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, Pôdohospodárska platobná agentúra a mnohé ďalšie štátne podniky. Všetky tieto organizácie sa spolu so Štatistickým úradom SR a s odbornými sekciami ministerstva každoročne podieľajú na vypracovaní Správy o poľnohospodárstve a potravinárstve v SR za príslušný rok, tzv. Zelenej správy.

Keď úradníci nevedia to, čo vie každý

Práve teraz sme v období, keď rezort pôdohospodárstva predkladá túto správu za rok 2017 na rokovanie vlády. Tá ju prerokuje a rezort ju zverejní. Bude to v poradí už 26. Zelená správa, ministerstvo ich spracováva už od roku 1993. Každá takáto správa obsahuje bohatú analytickú časť, ale aj závery a odporúčania. Je úplne prirodzené a normálne pýtať sa: Robia všetky organizácie, ktoré pripravujú podklady a analýzy do Zelenej správy zbytočnú prácu? Sú Zelené správy rezortu pôdohospodárstva také obsahovo slabé a zlé, že aj napriek tomu, že ich prerokováva a berie na vedomie vláda, nie sú v praxi použiteľné? Naozaj čelní predstavitelia rezortu nevedia, v akom stave je slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo? Nevedia, že záporné saldo agrárneho obchodu každoročne láme nové a nové negatívne rekordy? Nevedia, že do zahraničia vyvážame poľnohospodárske suroviny a na náš trh dovážame potraviny a výrobky s vyššou pridanou hodnotou? Nevedia, že stavy hospodárskych zvierat chovaných na Slovensku sú kontinuálne na klesajúcej trajektórii? Nevedia, že množstvo slovenských potravín na pultoch obchodníkov sa prepadáva pod 40 percent? Toto všetko nevedia, a preto potrebujú minimálne rok na to, aby zanalyzovali stav, aký máme, a navrhli opatrenia tak, aby boli aj realizovateľné?

Majtri koncepcií, traktor na poli

Rozvojové akčné plány, ktoré brzdia rozvoj

Pripomeňme si ešte, aký je v rezorte pôdohospodárstva aktuálny stav s koncepciami a akčnými plánmi schvaľovanými v posledných rokoch. Vláda vzala na vedomie uznesením č. 357 z 3. júla 2013 Koncepciu rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 – 2020 predloženú ministrom pôdohospodárstva Ľubomírom Jahnátkom. Skonštatovala, že „vízia, zámery a ciele tejto koncepcie napĺňajú svojím obsahom programové vyhlásenie vlády SR a rešpektujú princípy spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 – 2020“. A aktívne zašla ešte ďalej. Schválila Akčný plán rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2014 – 2020.

Ciele Koncepcie a Akčného plánu sú veľkolepé. Predpokladajú 80-percentnú potravinovú sebestačnosť a vytvorenie nových nezanedbateľných 18 674 pracovných miest v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesníctve. A to všetko realizáciou opatrení na zvýšenie produkčných ukazovateľov rastlinnej a živočíšnej výroby a na obnovu funkcií lesa. Úlohou rezortu pôdohospodárstva je priebežne informovať vládu SR, ako sa tieto dva zásadné dokumenty darí v praxi napĺňať. A úlohou vlády tieto informácie prerokovať. Obidve významné štátne inštitúcie si svoje úlohy plnia.

Plnia, ale ako?

Za zamyslenie stojí, na akej kvalitatívnej úrovni, keď v marci tohto roka začala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora uverejňovať stanoviská nazvané „Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 – 2020, realita verzus plán“. Konštatuje sa v nich napríklad aj toto: „Trend vývoja agrosektora je v príkrom rozpore s koncepciou rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 – 2020 schválenou vládou 3.7.2013. Aby sme upozornili zodpovedné orgány štátnej moci, budeme publikovať sériu článkov a porovnávať realitu a plány deklarované v koncepcii.“ Inými slovami, najväčšia samosprávna organizácia upozorňuje a žiada, aby sa orgány štátnej moci nevenovali hodnoteniu koncepcie a akčného plánu len formálne a nezavádzali odbornú a laickú verejnosť nepravdivými informáciami o ich reálnom plnení! Zbehlejšiemu človeku by malo byť jasné, že žiadna koncepcia sa nedá realizovať bez finančného zabezpečenia. Koncepcia je plán, jej financovanie je záväzok. Dosiahnutie cieľov každej koncepcie niečo stojí, preto je vždy ich súčasťou aj finančné krytie.

O peniazoch je veľké ticho

Priznajme si, že tu je v slovenských pomeroch pes zakopaný. Ale vláda, ktorá na realizáciu cieľov koncepcie nevyčlení aj zodpovedajúce finančné prostriedky, nemá reálny záujem na jej naplnení v praxi. Preto potrebuje sústavne produkovať nové analýzy a koncepcie. Svojím spôsobom pravdu odkryl premiér Peter Pellegrini, keď nedávno povedal: „Musíme si povedať, ako budeme ako vláda pokračovať v priamych podporách našim poľnohospodárom, ako budeme dorovnávať podporu, aby boli konkurencieschopní so svojimi zahraničnými kolegami.“ Áno, nastal čas, keď je treba zrovnať podpory, ak chceme, aby výsledky boli rovnako dobré, ako v iných štátoch Únie. Netreba produkovať ďalšie koncepcie. Nastal čas plnenia pomoci obsiahnutej v doterajších sľuboch.

Autor:

Vladimír Chovan

Ing. Vladimír Chovan, Predseda strany DOMA DOBRE. Je bývalým ministrom pôdohospodárstva a predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, súčasným predsedom Slovenskej holsteinskej asociácie a predsedom Slovenskej jazdeckej federácie. –  Všetky články autora.

Vladimír Chovan predseda strany