Medzinárodný deň sestier

Prehovoril ku mne Boh a povolal ma do svojich služieb

si ako 17-ročná zapísala do denníka dáma, ktorá sa stala priekopníčkou moderného ošetrovateľstva. Florence Nightingale sa narodila 12. mája 1820. Práve to je dôvod, prečo sa 12. máj oslavuje ako medzinárodný deň sestier. Tento rok uplynie 200 rokov od jej narodenia, vďaka čomu je rok 2020 „Rokom sestry a pôrodnej asistentky.“

Rozvoj ošetrovateľstva kráčal ruka v ruke s rozvojom verejného zdravotníctva, hygiena bola totiž v tomto období najzávažnejším problémom. Zásadný prelom nastal až počas Krymskej vojny. V roku 1854 odcestovala s 38 sestrami pracovať do vojenského lazaretu do Scutari. Lekári ich schopnostiam nedôverovali a nedovolili im pracovať, preto starostlivosť o pacientov vykonávali v noci, čím sa lampa stala významným symbolom ošetrovateľstva. Namiesto ošetrovania museli najprv začať hygienickými opatreniami, potom poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti. Florence starostlivo viedla záznamy o ranených a mŕtvych, ktoré vedela svojimi znalostiam štatistiky i prezentovať. Vďaka práci sestier pod jej vedením klesla úmrtnosť vojakov zo 42% na 2,2%.

Medzinárodný deň sestier

Po návrate z Krymu založila fond, pomocou ktorého financovala otvorenie ošetrovateľskej školy pri nemocnici sv. Tomáša v Londýne. Výuka bola veľmi odlišná od ošetrovateľských škôl fungujúcich dovtedy. Bola totiž presvedčená, že prácu sestry môže vykonávať len vzdelaná, inteligentná, kreatívna a samostatná osobnosť. Vďaka nej sa kvázi profesionálne ošetrovanie zmenilo na profesionálne ošetrovateľstvo a tým aj pohľad na sestry a ich vzdelávanie.

K významným postavám ošetrovateľstva na Slovensku patrí Janka Hrebendová. Ošetrovala slovenských dobrovoľníkov ranených počas ich bojov proti maďarským gardistom v okolí Myjavy v roku 1848, čím sa zaraďuje k zakladateľom organizovania prvej pomoci na bojisku.

Keby sa Janka, ktorú nazývali aj Johanka Hrebendová, či Johanka ránhojička narodila v inej európskej krajine, historici by sa predchádzali v skúmaní jej života a diela. Naopak, na Slovensku patrí k takmer zabudnutým hrdinom.

Za jej najvýznamnejšie skutky sa považuje záchrana zástavy a pečate prvej Slovenskej národnej rady a prvé zdravotnícke kurzy na území Slovenska, ktorých bola organizátorkou.

Narodila sa 28. júna 1812 v rodine evanjelického kňaza Pavla Bórika vo Vrbovci. Vyrastala v národne uvedomelom prostredí, čo znamenalo nálepku nebezpečnej panslávky. Ona a jej okolie vystupovali proti maďarizačnej politike Pešti, zasadzovali sa za rovnoprávne postavenie Slovákov i ďalších národnostných menšín v Uhorsku a za uznanie Slovenčiny. Pochádzala z rodiny zakladateľov Matice slovenskej a už ako dieťa vykazovala talent pre liečiteľstvo. V tých časoch to bola žiaľ najvyššia úroveň, akú v oblasti zdravotnej starostlivosti mohla žena dosiahnuť. No vďaka sobášu s Jánom Hrebendom, lekárom Rakúsko-uhorskej armády, ktorý ju naučil moderným liečebným metódam, sa stala prvou slovenskou (a možno i európskou) ošetrovateľkou.

Za svoju protimaďarskú činnosť bola väznená, čo jej podlomilo zdravie. No, zvyšné roky na slobode venovala organizovaniu zdravotníckych kurzov prvej pomoci a podporovania myšlienky vzniku škôl pre ošetrovateľky. To sa uskutočnilo až v roku 1914, žiaľ, rozvoju ošetrovateľstva vždy priali len veľké vojnové konflikty. V roku 1869 sa spolupodieľala na založení Živeny a taktiež na jej činnosti. Zomrela pred 140. rokmi, 25. januára 1880.

Autor:

Zuzana Vidová

Mgr. Zuzana Vidová, je aktívnou členkou strany DOMA DOBRE. V zdravotníctve pracuje už od roku 2001 a jej bohaté praktické skúsenosti v tejto oblasti zúročíme aj v politike. –  Všetky články autora.

Mgr. Zuzana Vidová