Premiérov “BLACKOUT” – áno či nie?

blackout - vypnutie krajiny

Hoci právny poriadok Slovenskej republiky termín “BLACKOUT” nepozná, premiér SR Igor Matovič ho verejne na tlačovkách ako aj v TV štúdiách používa v súvislosti s presadením jeho zámeru dočasne na určitý čas “vypnúť krajinu”. Hoci význam tohto termínu sa používa v súvislosti s inou situáciou prevažne v zámorí, v kontexte šírenia pandémie koronavírusu na Slovensku sa to javí z úst premiéra ako nešťastne zvolená formulácia. Napriek tomu sa tento pojem ujal vo verejnosti, preto ho budem používať v tomto príspevku.

Na podklade termínu “BLACKOUT” alebo termínu dočasne na určitý čas “vypnúť krajinu” sa zatiaľ nedá presne určiť, v akom rozsahu chce/plánuje premiér verejnosti predstavený zámer presadiť. Posúdenie tohto kroku bude možné až po oficiálnom zverejnení obsahu prijatia “BLACKOUT”.

Môžeme sa však na tieto možnosti pozrieť z pohľadu Ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. O bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

NÚDZOVÝ STAV je upravený v Čl.5 citovaného Ústavného zákona

Ods.1) Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie, núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.”

Ods. 2) Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní.

VÝNIMOČNÝ STAV je upravený v Čl.4 citovaného Ústavného zákona

Ods.1) Výnimočný stav môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym pouličným nepokojom spojeným s útokmi na orgány verejnej moci, drancovaním obchodov a skladov alebo s inými hromadnými útokmi na majetok alebo dôjde k inému hromadnému násilnému protiprávnemu konaniu, ktoré svojím rozsahom alebo následkami podstatne ohrozuje alebo narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ak ho nemožno odvrátiť činnosťou orgánov verejnej moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov, výnimočný stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.

Ods.2) Výnimočný stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 60 dní. Ak vzniknú nové okolnosti bezprostredne súvisiace s dôvodmi, pre ktoré bol výnimočný stav vyhlásený, možno výnimočný stav predĺžiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najviac o ďalších 30 dní.

V prípade NÚDZOVÉHO STAVU tento vyhlasuje VLÁDA a to len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území. Táto zonácia má význam z toho hľadiska, aby na území, ktoré nie je postihnuté alebo bezprostredne ohrozené, bol zabezpečený riadny chod štátu. Možno viesť preto polemiku, či opatrenia, ktoré zaviedla vláda na celom území Slovenskej republiky, teda aj na nepostihnutých alebo bezprostredne ohrozených územiach, nie sú v rozpore s týmto Ústavným zákonom.

V prípade VÝNIMOČNÉHO STAVU tento vyhlasuje na návrh vlády PREZIDENT a to len na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území.

Aj keď hranica na vyhlásenie tohto stavu je krehká, v súčasnosti na jeho vyhlásenie nie sú splnené zákonné podmienky a preto jeho prípadné vyhlásenie by bolo v rozpore s týmto ústavným zákonom.

V oboch prípadoch po vyhlásení núdzového alebo výnimočného stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území a to napr.:

  • obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou na určené miesto,
  • obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení, záchranných služieb a na umiestnenie zátarás a zábran proti davu,
  • obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam
  • odovzdaním zbraní a streliva do povinnej úschovy ozbrojených zborov (v prípade výnimočného stavu),
  • zákazom vjazdu motorových vozidiel alebo obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie (v prípade núdzového stavu),
  • obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,
  • obmedziť slobodu pohybu a pobytu
  • zákazom vychádzania v určenom čase (v prípade výnimočného času),
  • zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie (v prípade núdzového stavu),
  • obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním,
  • obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a slobodu prejavu na verejnosti.

Keďže nie je presne zadefinované opatrenie/ia plánované premiérom, ktoré by vyhlásila vláda (prípadne prezidentka), nebolo by korektné hodnotiť tento zámer z hľadiska jeho zákonnosti, resp. ústavnosti.

V súvislosti s mediálne prezentovaným zámerom premiéra presadiť prijatie “BLACKOUT” krajiny si treba položiť zásadné otázky:

  • Prečo chce premiér presadiť na celom území Slovenskej republiky prijatie “BLACKOUT”?
  • Má premiér, krízový štáb alebo vláda ako celok vypracovanú analýzu ekonomického a sociálneho dopadu na krajinu v prípade prijatia “BLACKOUT”?
  • V koho záujme je vlastne prijatie “BLACKOUT”, keď ekonomický dopad na štát by bol zásadný?
  • Nesie “BLACKOUT” v sebe prvky experimentu sociálneho inžinierstva?

Na tieto otázky nech si odpovie každý sám.

Otázok k tejto téme by bolo samozrejme oveľa viac, snažil som sa však nastoliť tie zásadné. V krátkosti sa pokúsim prispieť svojím názorom, s ktorým samozrejme nemusíte súhlasiť.

Odhliadnuc od stanoviska odbornej verejnosti, že by to bolo v rozpore s uvedeným ústavným zákonom, premiér podľa môjho názoru zatiaľ mediálne dostatočne neobhájil tento svoj postoj. Pri doposiaľ jedinom potvrdenom úmrtí na koronavírus a zatiaľ vyše 470 potvrdených prípadov ochorenia na koronavírus (v tomto treba objektívne pripustiť, že tých prípadov je určite viac), kedy sa nenapĺňa krízový scenár, že do polovice júla tu bude 10% populácie nakazených, čo je 550 tisíc prípadov, po krátkej dobe korigovaný na 170 tisíc prípadov (čo by malo byť priemerne denne cca 1522 nových prípadov, skutočnosť je 20-30 nových prípadov denne), sa jeho zámer javí ako prehnaný.

Isteže, časť verejnosti bude zastávať tento postoj, časť verejnosti bude proti.

Zatiaľ sa k ekonomickému dopadu na krajinu (v prípade prijatia takéhoto rozhodnutia) premiér a ani minister financií, ani krízový štáb a ani vláda ako celok nevyjadrili (známe je jedine zatiaľ mediálne prezentované odmietavé stanovisko podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Richarda Sulíka k takémuto kroku), preto k tejto otázke nie je možné zaujať relevantné stanovisko. Je však veľmi zvláštne, že takáto analýza doposiaľ predložená nebola. Bez zaujatosti možno ale predpokladať, že v prípade prijatia “BLACKOUT” by mohol byť dopad na slovenskú ekonomiku výrazný (samozrejme pokiaľ by boli zavreté všetky resp. väčšina podnikateľských prevádzok a výrobných závodov). Ako som však uviedol, zatiaľ nie je oficiálne známa špecifikácia takéhoto prijatého opatrenia.

Už podľa doposiaľ prijatých opatrení nastal výrazný pokles ekonomiky (dostupné údaje hovoria o 30% poklese). Prijatím “BLACKOUT” by bol prepad ekonomiky ešte výraznejší.

Neviem v koho záujme je takýto scenár, ale pravdepodobne nie v prospech ekonomiky SR, občanov a podnikateľov. Už teraz živnostníci a podnikatelia, ako aj zamestnanci výrazne pociťujú negatívne dopady doposiaľ prijatých opatrení. Začína sa prehlbovať druhotná platobná neschopnosť medzi firmami, čo výrazne vplýva na chod každej spoločnosti a ohrozuje ich samotnú existenciu. Ako príklad uvediem dopravcov, ktorí v desiatkach vracajú kamióny leasingovým spoločnostiam a to v dôsledku nedostatku vlastných financií. Aj napriek snahe vlády o zmiernenie týchto dopadov na podnikateľský sektor a občanov prijatím vládnych opatrení, možno očakávať krach a bankrot časti živnostníkov a firiem. S tým bude samozrejme súvisieť zvýšenie nezamestnanosti, čo odborníci už dnes v súvislosti s pandémiou koronavírusu odhadujú na 100-130 tisíc zaniknutých pracovných miest. Možno očakávať, že výraznou stratou pracovných miest sa negatívne sociálne ekonomické dopady tejto pandémie budú pravdepodobne prejavovať celým spektrom spoločenského života krajiny.

Premiér uvádza, že po prijatí “BLACKOUT” teda “vypnutí krajiny” a zvládnutí pandémie koronavírusu sa ekonomika znova naštartuje. Ale naštartovanie ekonomiky nie je ako naštartovanie auta, že stlačíte tlačidlo a motor naskočí. Ide o zložitý proces výrobných, dodávateľsko-odberateľských vzťahov, budovanie dobrého mena spoločnosti, siete zákazníkov a odberateľov, získavanie nových trhov vrátane zahraničných, udržanie si starých trhov, podielov na trhu, obchodných pozícií, vrátane všetkých právnych a ekonomických vzťahov, povesť vlastných firiem, styk s bankami, vzťahy so zamestnancami, ich školenia, rating spoločností, atď. Toto všetko je prijatím “BLACKOUT” ohrozené. Negatívne sa k prijatiu tohto scenára vyjadrili aj klub 500, Asociácia zamestnávateľských zväzov a ďalšie organizácie, niektoré politické strany vrátane osobností spoločenského života.

Ďalší prípadný negatívny sprievodný jav v súvislosti s prijatím “BLACKOUT” je pravdepodobný určitý bankrot firiem, pokiaľ tento stav bude trvať neúmernú dobu. Ako následok tohto javu možno potom s vysokou pravdepodobnosťou očakávať žaloby voči štátu o náhradu škody. Dôvodnosť podania takýchto žalôb by bola zrejme veľmi vysoká, pretože vláda zatiaľ dostatočne nepreukázala opodstatnenosť prijatia takéhoto kroku.

Osobitnou kapitolou je poľnohospodárstvo. Nie je známe, či sa v prípade prijatia “BLACKOUT” bude toto týkať aj poľnohospodárov. Kalendárne ale aj aktuálnym počasím je jar, čo je pre poľnohospodárov obdobie sejby budúcej úrody. Ak by v dôsledku prijatia “BLOCKOUT” bola jarná sejba poľnohospodárov ohrozená, mohlo by to znamenať genocídu slovenského pestovateľského sektora. Preto ak by aj bol “BLACKOUT” prijatý, agrosektor by z hľadiska potravinovej bezpečnosti štátu nesmel byť do toho nijakým spôsobom zahrnutý.

Osobne zastávam negatívny postoj k prijatiu BLACKOUT”, pretože takýto vážny zásah do práv občanov by mal byť výsledkom konsenzu širokého politického spektra, štátnych orgánov, krízového štábu a expertov z rôznych oblastí spoločenského života vrátane zamestnávateľov a podnikateľských stavovských organizácií podložený odbornými zdravotnými, ekonomickými a sociologickými analýzami a nie výsledkom priania jedného človeka hoci aj premiéra, nakoľko škody, ktoré môžu takýmto unáhleným krokom vzniknúť, môžu mať ďalekosiahle následky na ekonomickej a sociálnej situácii občanov a podnikateľského spektra. V kontexte smrti človeka síce zaniká i ekonomické zhoršenie krajiny a jej občanov a je v podstate takmer neobhájiteľné, napriek tomu s prijatím variantu “BLACKOUT” bez spoločenského konsenzu a podložených analýz nesúhlasím.

Je potrebné, aby slovenská vláda dôsledne a dostatočne zvážila všetky ďalšie kroky v boji proti pandémii koronavírusu a prijala len také nevyhnutné opatrenia, ktoré budú v maximálnej možnej miere zohľadňovať všetky dopady na zdravie občanov, na ekonomické a sociálne aspekty krajiny a to vo vzájomnom kontexte a prepojení.

Autor:

Roman Chudý

Mgr. Roman Chudý je  člen predsedníctva strany DOMA DOBRE. Pôsobí v právnickej praxi ako advokát s dlhoročnými advokátskymi a prokurátorskými skúsenosťami. Pôsobí v komunálnej politike ako člen MsZ v Piešťanoch, pracuje v komisii pre stratégiu, výstavbu, dopravu a životné prostredie. – Všetky články autora.

Roman Chudý - člen predsedníctva