Solúnski bratia

„Moji drahí, zostávajte verní dedičstvu otcov sv. Cyrila a Metoda. Žite podľa neho neprestajne, ochraňujte ho v tej istote, že ono je základom vašej duchovnej veľkosti a skutočnej kultúrnej výšky vášho národa.“

Tieto nádherné slová vyriekol pápež Ján Pavol II. vo svojej homílii 8. novembra 1981 v Slovenskom ústave svätých Cyrila a Metoda v Ríme. Veľa rojkov namieta, že príchod solúnskych bratov na územie Veľkej Moravy v roku 863, iniciovaný Rastislavom, znamenal z hľadiska etnogenézy Slovanov katastrofu. Údajne spretŕhal ich kultúrne tradície, vieru v pohanských bohov …atď. Opak je pravdou. Každá generácia Slovákov dopĺňala a dopĺňa obraz o odkaze a misijnom diele našich svätcov a vieme, že to neboli vierozvestcovia v pravom slova zmysle. Písomné a archeologické nálezy sakrálneho charakteru dokazujú, že kresťania žili na Veľkej Morave ešte pred ich príchodom. Za zmienku stoja slová pápeža Jána X. adresované Tomislavovi, kráľovi Dalmácie: „slovanské krajiny prijali kresťanstvo už v dobe apoštolov“, tým myslel Petra a Pavla. Najzásadnejšími faktormi etnogenézy národov vo feudálnej Európe bola politická a cirkevná organizácia. Preto zriadenie arcibiskupstva podriadeného priamo Rímu bolo pre budúcnosť slovenského národa zásadné. Konštantín (neskôr Cyril) pre potreby svojej misie vytvoril hlaholiku, prvé písmo Slovanov. Niektorí autori ale namietajú, že bol skôr jeho posledným upravovateľom (štvrtým, podľa rímskej konferencie v roku 1964). Len jazykovedec musí vedieť, aké náročné je zostaviť písmo s ohľadom na špecifiká konkrétneho jazyka. Samozrejme nielen zostaviť, ale aj zaviesť do praxe, na čo slúžilo učilište pre vzdelávanie ich žiakov, ktorí okrem iného prekladali do staroslovienčiny biblické a liturgické texty. V roku 864 vznikla zmiešaná liturgia svätého Petra, ktorá obsahovala prvky západného i východného kresťanstva. Jej fragmenty sa zachovali v tzv. Kyjevských a Viedenských hlaholských listoch. Na ceste do Benátok viedol Konštantín svoju slávnu dišputu s trojjazyčníkmi, ktorí vystupovali zásadne proti zavedeniu slovanskej liturgie. Bolo to snáď zo závisti, že popri latinčine, gréčtine a hebrejčine majú Slovania takúto nesmiernu výsadu?

Cyril a Metod

Cyril a Metod apoštoli Slovanov, Zdroj: Wikipedia

Zavŕšením Metodovho diela na Veľkej Morave boli popri spomínaných prekladoch Súdny zákonník pre ľud a Napomenutia vladárom. Najznámejším Konštantínovým dielom je pre nás Proglas. Ide o umelecky spracovaný predspev k prekladom slovanskej liturgie, v ktorej vyzdvihuje potrebu vlastnej slovesnej kultúry, význam jazyka a písma, „lebo sú bez kníh nahé všetky národy.“ Jasne tým dáva na vedomie potrebu vzdelanosti pre blaho každého národa. Preto sa v tento deň (5.júla) sviatku sv. Cyrila a Metoda vráťme myšlienkou k ich odkazu, najmä pre krízu vzdelanosti, v akej sa Slovensko práve nachádza.

Autor:

Zuzana Vidová

Mgr. Zuzana Vidová, je aktívnou členkou strany DOMA DOBRE. V zdravotníctve pracuje už od roku 2001 a jej bohaté praktické skúsenosti v tejto oblasti zúročíme aj v politike. –  Všetky články autora.

Mgr. Zuzana Vidová