Stropovanie zlikviduje mliečne farmy

Ing. Vladimír Chovan, Predseda predstavenstva Slovenskej Holsteinskej Asociácie, Ing. Peter Rafay, člen Rady Európskych mliečnych farmárov.

21. Ing. Vladimír Chovan

kandidát na poslanca do NR SR, na kandidátke ĽSNS

Hovorí sa, že dvadsať rokov zodpovedá jednému generačnému cyklu. Má to logiku, lebo do úseku osemdesiatich rokov sa aj v dnešných časoch, ked‘ sa deti rodia menej a neskôr, pohodlne zmestí život štyroch generácií. Za dvadsať rokov sa toho ale vie udiať skutočne dosť, aj v našej poľnohospodárskej výrobe.

Píše sa rok 2019 a v hlavách si premietame, čo všetko sa stalo pred dvadsiatimi rokmi, v roku 1999. Bol to nesmierne zaujímavý rok, nedá sa naň zabudnúť. Na jeho začiatku sme odkupovali základné stádo a mladý dobytok, dojnice a jalovičky od poľnohospodárskeho podniku, ktorému komerčná banka odmietla pre zlé ekonomické výsledky prolongovať úver. Keďže na zvieratá mala banka zriadené záložné právo, na výber boli len dve možnosti. Buď sa nájde iný chovateľ, ktorý bude ochotný odkúpiť zvieratá a prevziať úver, alebo zvieratá skončia u mäsiara. Hoci šlo o geneticky veľmi kvalitný chov a chovateľsky o chov s dobrou výživou a kvalitnou zootechnickou starostlivosťou, rozhodnutie odkúpiť ho sa nerodilo ľahko. Úroková sadzba za prevádzkový úver bola vtedy 24,3%! Dnes pripadá divné, že sme takúto úverovú zmluvu podpísali. A že sme také vysoké úroky dokázali splatiť.

Na konci roka 1999 nás prišiel poprosiť starosta obce, na hranici ktorej sme hospodárili, aby sme im pomohli zachrániť to, čo ešte z ich poľnohospodárskeho družstva zostalo. Celý majetok rozpredala neslávne známa firma Bankrot a starosta hľadal niekoho, kto by strážil dvor. Aby aj budovy do tehly nerozobrali okolití nájazdníci. Požiadali nás, aby sme prenajali od vlastníkov pozemky a začali v katastri obce hospodáriť. Vlastníci pôdy túžili po prvýkrát vidieť nájomné a obec dane.

Dnes to vyzerá, ako keby sa na toto nie tak dávne obdobie už zabudlo. Pred dvadsiatimi rokmi o pozemky poľnohospodári nesúperili. Neexistovali dvojité deklarácie, neupieralo sa právo hospodáriť, nedohadovalo sa o stropovaní. Ale je tiež pravda, že neexistovali priame platby s podporou 200 € na hektár. Bez toho, aby boli akokoľvek viazané na produkciu. Nemožno sa preto diviť, že za posledných desať rokov sa mnohé podniky začali špecializovať najmä na konvenčnú rastlinnú výrobu. Pri nej sa oproti živočíšnej výrobe jednoduchšie hospodári so ziskom. Pôda sa stala najväčším lákadlom pre agropodnikateľov. Chuť do jej obrábania rastie priamo úmerne s vidinou slušných príjmov z priamych platieb.

Pred dvomi rokmi začal zápas o zmeny legislatívy upravujúcej vzťahy k užívaniu pôdy. Chovatelia hovädzieho dobytka a oviec boli prví, ktorí začali biť na poplach a dožadovať sa zdravého rozumu v prístupe k nájomným vzťahom. Lebo všade vo svete vedia, že poľnohospodárske nájmy sa z pohľadu živočíšnej výroby nerobia ani na rok, ani na päť rokov. Takáto výroba potrebuje podstatne dlhodobejšiu stabilitu. Lebo nemôže existovať bez kvalitne zabezpečenej krmovinovej základne, ani bez vysokých investícií do ustajnenia zvierat, skladovania krmív a hnojných koncoviek s dostatočnou ochranou životného prostredia.

mliečna farma

Teraz to vyzerá, že podobná situácia nastáva okolo stropovania dotačných príjmov poľnohospodárskych podnikov. Vyrojilo sa množstvo odborníkov z radov farmárov a politikov, ktorí začali požadovať stropovanie na maximálnej úrovni 100 tis. euro na jeden podnik. To pri súčasnej úrovni priamych platieb zodpovedá podniku o výmere 500 ha. Stojí za otázku, či niekto z týchto ľudí v živote vyrobil aspoň jeden liter mlieka. Či títo ľudia tušia, že 97% surového kravského mlieka na Slovensku je vyrobených na väčších poľnohospodárskych chovoch. Či chápu, že na takýchto chovoch je hovädzí dobytok ustajnený v stovkách kusov. Či vedia, koľko poľnohospodárskej pôdy potrebuje dobrý gazda na to, aby zvieratám zabezpečil celoročne dostatok krmiva. Či tušia, aká je rentabilita živočíšnej výroby v slovenských podmienkach s takmer nulovou podporou z národných zdrojov.

Stropovanie je samo o sebe ekonomickým nezmyslom. Nerešpektuje realitu v niektorých členských štátoch a patrí k rozhodnutiam z kategórie politického populizmu. Vedeli by sme pochopiť akékoľvek diskusie zamerané na efektívnosť využívania priamych platieb. O tom, aký je pomer medzi dotačnými podporami a produkciou poberateľov priamych platieb, koľko prijímajú a koľko odovzdávajú spoločnosti.

Skúsili sme sa pozrieť na to, ako by to pri stropovaní 100 tis. euro na jeden podnik vyzeralo v našej spoločnosti. V mliečnom stáde chováme 515 kráv, 150 teliat a 303 jalovic, spolu 968 kusov dobytka. V ostatnej kontrole úžitkovosti základného stáda sme dosiahli priemernú úžitkovosť 10651 kg mlieka, denne predávame 15 tis. kg mlieka. V tomto chove pracuje na zabezpečení všetkých činností 21 pracovníkov. Pôsobíme v priemerných výrobných podmienkach, piesčité pôdy Záhoria nie sú ideálne pre intenzívne hybridy silážnych kukuríc. Kvalita pôdy u nás neumožňuje dosahovať vyššie priemerné úrody silážnej kukurice ako 25 ton na hektár. V dlhodobom priemere vyrábame kukuričnú siláž s maximálnym obsahom škrobu 280 g/kg. Okrem nej potrebujeme na zostavenie kvalitnej kŕmnej dávky pre všetky kategórie zvierat lucernovú a ovsenú senáž, seno a zrnovú kukuricu. Potrebná výmera ornej pôdy na výrobu dostatočného množstva krmovín sa podľa kvality ročníka pohybuje od 553 po 694 hektárov.

Nie je reálne si v slovenských podmienkach predstaviť, že by sa poľnohospodársky podnik venoval, na celej svojej užívanej výmere poľnohospodárskej pôdy, len výrobe krmovín pre chov dojníc. Na elimináciu strát živočíšnej výroby reálne potrebuje minimálne rovnakú výmeru ornej pôdy pre intenzívnu rastlinnú výrobu, na produkciu tržných plodín, aby mal akú-takú šancu udržať svoje hospodárenie v plusových číslach, aj keď len veľmi tesne nad nulou. Preto si dovoľujeme vysloviť názor, že výrobu mlieka s farmou 500 kusov dojníc a uzatvoreným obratom stáda nebude robiť taký podnik, ktorý nebude mať k dispozícii aspoň 1000-1200 ha ornej pôdy.

Bolo by nezmyslom predpokladať, že tam, kde zanikne farma s 500 kravami vznikne nových 5 fariem so 100 dojnicami. Na európskom trhu by máloktorá z nich dokázala byť konkurencieschopná. Preto, ak sa nezavedie stropovanie na báze dobrovoľnosti jednotlivých členských štátov, bude väčšina slovenských chovov dojníc ohrozená. Ak nám aspoň trocha záleží, aby torzo slovenských fariem špecializujúcich sa na výrobu surového kravského mlieka zostalo funkčných, musí sa Slovenská republika proti stropovaniu priamych platieb razantne postaviť. Poľnohospodári už prežili hocičo, prispôsobia sa a prežijú. Bude, ale nenávratnou škodou, ak hlúpe politické rozhodnutia neprežijú naše chovy.

21. Ing. Vladimír Chovan

kandidát na poslanca do NR SR, na kandidátke ĽSNS

Autor:

Vladimír Chovan

Ing. Vladimír Chovan, Predseda strany DOMA DOBRE. Je bývalým ministrom pôdohospodárstva a predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, súčasným predsedom Slovenskej holsteinskej asociácie a predsedom Slovenskej jazdeckej federácie. –  Všetky články autora.

Vladimír Chovan predseda strany