Zmena klímy a jej zmiernenie

SHMÚ vydalo 2.1.2020 správu: Predbežné klimatologické zhodnotenie roka 2019 z pohľadu teploty vzduchu:

„Minulý rok bol na našom území ako celok veľmi teplý. Priemerná ročná teplota dosiahla v polohách do 300 m nad morom väčšinou 10 až 12°C, ojedinele bolo aj teplejšie. V dolinách a kotlinách s nadmorskou výškou 700 až 800 m bola priemerná ročná teplota zväčša na úrovni 7 až 8°C. Extrémnu situáciu sme pozorovali na krajnom východe územia. V Kamenici nad Cirochou dosiahla priemerná ročná teplota +11,00°C čo je najvyššia priemerná ročná teplota v histórii pozorovaní pre túto stanicu (rad pozorovaní od roku 1951). Pred rokom 2019 tu mala najvyššia priemerná ročná teplota hodnotu 10,83°C a bola pozorovaná v roku 2014.“

RTVS vysielala v hlavných správach 4.1.2020 krátku reportáž, v ktorej odznela aj veľmi krátka správa o pôsobení týchto teplôt na poľnohospodársku výrobu. Je potrebné túto správu doplniť a pripomenúť, že práca na poli a v maštali nie je ako iné.

Poľnohospodárstvo okrem toho, že ako jediné odvetvie platí daň z výrobného prostriedku, je najviac závislé na klimatických podmienkach. Prvú vec sa snažíme vyriešiť už roky ale mestá a obce sa svojich príjmov nevzdajú. S tou druhou vecou môžeme robiť len to, že sa budeme modliť a správať sa k prírode slušne a zodpovedne.

V minulom roku bolo okrem veľkého tepla vyhodnotené územie krajného východu aj ako najsuchšie počas letných a jesenných mesiacov, kedy bola miestami stanovená intenzita sucha až ako extrémne sucho. Nárast priemerných teplôt a sucho pôsobí na poľnohospodárstvo v rastlinnej aj živočíšnej výrobe. V rastlinnej začína už prípravou pôdy, kedy ťažké a ílovité pôdy poškodzujú stroje. Sucho spôsobuje horšie vzchádzanie rastlín. Horúce počasie predlžuje vegetačné obdobie, dochádza k rýchlejšiemu dozrievaniu, čo má za následok zmenšenie zrna, zníženie jeho objemovej hmotnosti a zhoršenie kvality. Aj pri ostatných plodinách dochádza k vysychaniu, zníženiu hmoty a zníženiu úrod. Posledné roky sú ohrozené nie len tržné plodiny ale aj krmoviny, ktorých nedostatok môže ohroziť živočíšnu výrobu. Teplá zima zapríčiňuje zvýšený výskyt škodcov a chorôb rastlín a ak je aj bez snehovej pokrývky spôsobuje vymŕzanie ozimín. Zvieratá na pastve sa musia prikrmovať a zabezpečovať im vodu, prekonávaním väčších vzdialeností sa znižuje ich úžitkovosť a hmotnostné prírastky. Všetky tieto skutočnosti zvyšujú výrobné náklady.

Postavenie poľnohospodárstva vo vzťahu ku klimatickým zmenám má dve polohy. Na jednej strane je zdrojom emisií skleníkových plynov a na druhej strane, znáša negatívne dôsledky klimatických zmien. Na zmiernenie týchto klimatických zmien existujú v poľnohospodárstve aj dve skupiny opatrení, ktoré slovenský poľnohospodári už niekoľko rokov praktizujú a celá EÚ má čo robiť, aby nás v tomto dobehla.

Jedným z opatrení je mitigačné opatrenie, čo znamená znižovanie emisií. Emisie z poľnohospodárskej výroby pochádzajú hlavne z obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy a z chovu bylinožravcov. Za posledných 10 rokov sa na Slovensku znížili emisie skleníkových plynov o viac ako 20 %. Pričom Slovenské poľnohospodárstvo má na týchto emisiách len 7,5 % podiel, čo je najnižší podiel skleníkových plynov na emisiách v národnom hospodárstve zo všetkých členských štátov EÚ. Myslím, že v tomto opatrení by sme mali počkať na ostatné členské krajiny a neznižovať ani stavy hospodárskych zvierat ani zornenie poľnohospodárskej pôdy. Práve naopak, chceme zvýšiť potravinovú sebestačnosť. Je preto nevyhnutné realizovať adaptačné opatrenia, ktoré sú spojením práce všetkých zainteresovaných v tomto odvetví od rezortného ministerstva, cez výskum, až po samotného farmára. Poľnohospodárstvo je podnikanie, v ktorom sa adaptačnými opatreniami musí skĺbiť prínos pre prírodu, krajinu, ľudí aj farmára. Zmenou štruktúry pestovaných plodín, odrodovej skladby, prispôsobením agrotechnických termínov, budovaním vhodných ustajňovacích priestorov, vodozádržných zariadení a zadržiavaním vody v krajine sa musíme snažiť zanechať Zem pre život aj ďalším generáciám.

101. Ing. Jana Špuntová

kandidátka na poslankyňu do NR SR, na kandidátke ĽSNS

Autor:

Jana Špuntová

Ing. Jana Špuntová je telom aj dušou poľnohospodárka, s bohatými skúsenosťami z riadiacej, poradenskej aj projektovej činnosti. Tie poslanecké získala v rokoch 2006 – 2010 v obecnom zastupiteľstve v Belej nad Cirochou (Prešovský kraj, okres Snina). Je členkou predsedníctva strany DOMA DOBRE. Pracuje ako riaditeľka Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Humennom.