V komunitách slovenského vidieka sa väčšinou angažujú starší ľudia. Naši rodičia vďaka komunitnému spolužitiu – hoci ho takto nenazývali – postavili svojpomocne domy, škôlky, školy, telocvične či vybudovali a zrevitalizovali parky v mnohých obciach. Zdalo by sa možno, že v porovnaní so seniormi sú dnes mladí ľudia skôr obeťami modernej spoločnosti, než jej aktívnymi tvorcami, jej hybnou energiou. No nie je to pravda. Mladí ľudia majú čo ponúknuť. Majú svoju jedinečnú perspektívu aj vlastné životné skúsenosti, ktoré sa môžu odlišovať od skúseností sveta starších. Sú to práve mladí ľudia, ktorí budú žiť s následkami svojich rozhodnutí, a ktoré dnes, častokrát aj bez ich účasti, rozhodujú o charaktere verejného priestoru.

Mladí ľudia majú svoje práva a musia mať aj reálny vplyv na to, aby verejný priestor odrážal ich potreby a záujmy. Akonáhle dostanú reálnu možnosť ovplyvňovať verejné dianie, mnohé sa zmení k lepšiemu.

Jedinečný a stále málo využívaný nástroj je v tomto zmysle participatívny rozpočet, ktorý je súčasťou európskej dotačnej schémy. Možno o ňom zjednodušenie povedať, že je to mechanizmus, prostredníctvom ktorého dostáva každý individuálny človek, každý jednotlivec, občan, predstaviteľ verejnosti, ktorý má záujem podieľať sa na rozvoji komunity, možnosť priamo a bez zbytočnej byrokracie vstúpiť a zasiahnuť do života svojej komunity. Prostredníctvom participatívneho rozpočtu môže vstúpiť do verejného rozpočtového priestoru s vlastnými potrebami, požiadavkami, predstavami a napokon aj projektami. O tom, ktoré projekty sa nakoniec zrealizujú, rozhodnú na verejných zvažovaniach samotní vybraní aktívni členovia jednotlivých komunít. Participatívny rozpočet ponúka príležitosti pre všetkých, ktorí majú záujem sa zúčastňovať na aktívnom budovaní svojej komunity. Nebojme sa ho!